Tak a som tu opäť - tentokrát s mojimi pocitmi, náladami a myšlienkami zažitými počas 3. trimestra môjho tehotenstva... 
(( článok zverejnený na mojom profile @its1mishell na portáli modrykonik.sk dňa 19.10.2016))
* Viem, že už dvakrát som rozoberala, že chodím veľa cikať... no v 3. trimestri to je niečo úplne šialené!! Veľa je slabé slovo! Keď sa malý zaprie do mechúra, môžem ísť cikať znova hneď ako vyjdem zo záchoda...
* Začínam prudko pociťovať aj kopance do rebier.
* Áno, káva mi voňala už aj predtým, no teraz by som si z kávy najradšej urobila parfém a striekala si ho pod nos každú chvíľu!! Mám pocit, že z vône kávy má moje telo orgazmus alebo čo! A to ani nehovorím, že podobné pocity mám pri vôni psích a mačacích granúľ... no super. Keby mi to nebolo blbé, asi z nich aj okoštujem...
* Berte odo mňa preč všetko sladké!! Čokolády, dezerty, horalky, keksíky... v živote som nezjedla toľko sladkého a čokolády ako teraz! Miša, nežer!!!!
* V treťom trimestri mi je už úplne jasné, prečo bolo tehotenstvo kedysi nazývané ťarchavosť. Cítim sa ako 150kilová hrošica, ktorá pachtí po prejdení 5 metrov (a o schodoch ani nehovorím)... ešte že tých 150 aj naozaj nemám (pravdupovediac som od nich na míle ďaleko
)
* Keď ma nadránom chytia kŕče do lýtok, vraždila by som...
* Moja váha stále rastie... 7kg hore, 10kg hore, 13kg hore... a moja tvárička už začína vyzerať trochu bucľatučko
* Naivne som si myslela, že ak som do polky 8. mesiaca nemala žiadne strie, už ich ani mať nebudem... smola, mýlila som sa. "Rany z lásky" sú už tu :P nevadí, hlavne nech je malý zdravý, čo tam po striách
* Som tak neuveriteľne náladová, že keď ma niekto naštve, mám chuť ho roztrhať v zuboch a budem sa hádať donekonečna, lebo pravdu mám predsa ja!! (môj manžel má šťastie, keď v týchto chvíľach nie je pri mne, chudák)
* Výbava sem, výbava tam... mám pocit, že v posledných týždňoch som nič iné ani neriešila. Bodýčka, dupačky, čiapočky, fusaky, vanička, izbička... konečne sme v štádiu, že už treba len postaviť postieľku a malý môže doraziť
* Občas ma chytí šialený záchvat pocitu Musím upratovať. A tak máme s manželom obaja po niekoľkých mesiacoch konečne vyriadené šatníkové skrine, pretriedené oblečenie a poriadok v šatníku (ako v miestnosti)...
* Keď sme už pri oblečení, čoraz častejšie sa mi stáva, že stojím pred skriňou a pred zrkadlom a zúfalo sledujem ako sa už totálne do ničoho nevojdem.
* V živote som si nemyslela, že môj pupok môže byť tak brutálne vystrčený dovonka
* Každý z môjho okolia mi hovorí, že sa mi brucho zväčšuje každým týždňom... ozaj??
* Spánok!!!! Prosím si pokojný nebolestivý spánok!!!! A neverím, že všetky ženy sú na tom tak, že keď sa dieťa narodí, niekoľko mesiacov sa poriadne nevyspia. Tie čo v noci počas posledných týždňov tehotenstva zažívajú to čo ja, ma určite chápu. Ja sa asi konečne normálne vyspím až keď už malý bude na svete. Aj hodinka spánku bude super.
Lebo pri spaní na bokoch moje telo a moja už aj tak nie zdravá chrbtica hrozne trpia. Nepomáha ani podkladanie vankúšov, ani nehotenský vankúš, proste nič. Budím sa na otrasnú bodavú bolesť (niektoré noci aj každú hodinu) a mám chuť od zúfalstva plakať a kričať....
* Prosíím, dieťa moje, buď už pri mne!! Ja už sa nevládzem ani presúvať! A to ani len v noci na posteli zo strany na stranu!
* Obuť si topánky, ponožky, silonky, oholiť nohy (a iné), nedajbože ostrihať nechty na nohách či urobiť pedikúru... NEMOŽNÉ!!
* Kopance do rebier už dospeli dotakého štádia, že nevládzem dýchať a občas ma až mykne od bolesti. Ale aspoň viem, že krpec je tam a že je asi veľmi živý a zdravý, keď ma toľko obkopáva
* Myšlienky na pôrod = hrôza!! Snažím sa im vyhýbať, keďže ako prvorodička stále presne neviem do čoho idem, aké to bude a ako to zvládnem... no a po tých rečiach žien z rodiny a okolia typu "Je to tá najotrasnejšia bolesť a budeš mať pocit, že zomrieš!" mám pocit, že rodiť radšej ani nechcem alebo že by som to radšej absolvovala cisárskym, nech predídem potrhaniu, nástrihom, atď... (úplné zúfalstvo, neberte ma vážne)... Aaach, keby tak bol na bruchu nejaký zips, ktorý sa v 40tt len odzipsuje a dieťa sa vyberie bezbolestne von... to by bolo, čo?
* Niektorým ženám puchnú nohy, mne puchnú prsty na rukách verím, že po pôrode to prejde, lebo môj snubák a obrúčku by som rada nosila aj naďalej...
* Ak som už v 1. trimestri hovorila, že mám lupiny, to čo mám teraz sa potom asi volá Mega brutál otrasné najhoršie lupiny!! Neviem čo s nimi, ale snáď sa to časom zlepší... nemám chuť a energiu to teraz riešiť...
* Som na materskej... zaujímavý pocit
* Začína mi čoraz častejšie tvrdnúť brucho... nič príjemné, no stále v norme
* Každý deň hypnotizujem moju tašku zbalenú do pôrodnice a rozmýšľam nad tým, kedy to už asi príde... veď už len 22 dnííííí
** POKRAČOVANIE NABUDÚCE **
(ak budem mať chuť a čas, určite vám rada popíšem aj moje prvé dojmy z prvých chvíľ s novým členom rodiny - našim malým Miškom
slight_smile:
(( článok zverejnený na mojom profile @its1mishell na portáli modrykonik.sk dňa 19.10.2016))
* Viem, že už dvakrát som rozoberala, že chodím veľa cikať... no v 3. trimestri to je niečo úplne šialené!! Veľa je slabé slovo! Keď sa malý zaprie do mechúra, môžem ísť cikať znova hneď ako vyjdem zo záchoda...
* Začínam prudko pociťovať aj kopance do rebier.
* Áno, káva mi voňala už aj predtým, no teraz by som si z kávy najradšej urobila parfém a striekala si ho pod nos každú chvíľu!! Mám pocit, že z vône kávy má moje telo orgazmus alebo čo! A to ani nehovorím, že podobné pocity mám pri vôni psích a mačacích granúľ... no super. Keby mi to nebolo blbé, asi z nich aj okoštujem...
* Berte odo mňa preč všetko sladké!! Čokolády, dezerty, horalky, keksíky... v živote som nezjedla toľko sladkého a čokolády ako teraz! Miša, nežer!!!!
* V treťom trimestri mi je už úplne jasné, prečo bolo tehotenstvo kedysi nazývané ťarchavosť. Cítim sa ako 150kilová hrošica, ktorá pachtí po prejdení 5 metrov (a o schodoch ani nehovorím)... ešte že tých 150 aj naozaj nemám (pravdupovediac som od nich na míle ďaleko
)* Keď ma nadránom chytia kŕče do lýtok, vraždila by som...
* Moja váha stále rastie... 7kg hore, 10kg hore, 13kg hore... a moja tvárička už začína vyzerať trochu bucľatučko
* Naivne som si myslela, že ak som do polky 8. mesiaca nemala žiadne strie, už ich ani mať nebudem... smola, mýlila som sa. "Rany z lásky" sú už tu :P nevadí, hlavne nech je malý zdravý, čo tam po striách
* Som tak neuveriteľne náladová, že keď ma niekto naštve, mám chuť ho roztrhať v zuboch a budem sa hádať donekonečna, lebo pravdu mám predsa ja!! (môj manžel má šťastie, keď v týchto chvíľach nie je pri mne, chudák)
* Výbava sem, výbava tam... mám pocit, že v posledných týždňoch som nič iné ani neriešila. Bodýčka, dupačky, čiapočky, fusaky, vanička, izbička... konečne sme v štádiu, že už treba len postaviť postieľku a malý môže doraziť
* Občas ma chytí šialený záchvat pocitu Musím upratovať. A tak máme s manželom obaja po niekoľkých mesiacoch konečne vyriadené šatníkové skrine, pretriedené oblečenie a poriadok v šatníku (ako v miestnosti)...
* Keď sme už pri oblečení, čoraz častejšie sa mi stáva, že stojím pred skriňou a pred zrkadlom a zúfalo sledujem ako sa už totálne do ničoho nevojdem.
* V živote som si nemyslela, že môj pupok môže byť tak brutálne vystrčený dovonka
* Každý z môjho okolia mi hovorí, že sa mi brucho zväčšuje každým týždňom... ozaj??
* Spánok!!!! Prosím si pokojný nebolestivý spánok!!!! A neverím, že všetky ženy sú na tom tak, že keď sa dieťa narodí, niekoľko mesiacov sa poriadne nevyspia. Tie čo v noci počas posledných týždňov tehotenstva zažívajú to čo ja, ma určite chápu. Ja sa asi konečne normálne vyspím až keď už malý bude na svete. Aj hodinka spánku bude super.
Lebo pri spaní na bokoch moje telo a moja už aj tak nie zdravá chrbtica hrozne trpia. Nepomáha ani podkladanie vankúšov, ani nehotenský vankúš, proste nič. Budím sa na otrasnú bodavú bolesť (niektoré noci aj každú hodinu) a mám chuť od zúfalstva plakať a kričať....
* Prosíím, dieťa moje, buď už pri mne!! Ja už sa nevládzem ani presúvať! A to ani len v noci na posteli zo strany na stranu!
* Obuť si topánky, ponožky, silonky, oholiť nohy (a iné), nedajbože ostrihať nechty na nohách či urobiť pedikúru... NEMOŽNÉ!!
* Kopance do rebier už dospeli dotakého štádia, že nevládzem dýchať a občas ma až mykne od bolesti. Ale aspoň viem, že krpec je tam a že je asi veľmi živý a zdravý, keď ma toľko obkopáva
* Myšlienky na pôrod = hrôza!! Snažím sa im vyhýbať, keďže ako prvorodička stále presne neviem do čoho idem, aké to bude a ako to zvládnem... no a po tých rečiach žien z rodiny a okolia typu "Je to tá najotrasnejšia bolesť a budeš mať pocit, že zomrieš!" mám pocit, že rodiť radšej ani nechcem alebo že by som to radšej absolvovala cisárskym, nech predídem potrhaniu, nástrihom, atď... (úplné zúfalstvo, neberte ma vážne)... Aaach, keby tak bol na bruchu nejaký zips, ktorý sa v 40tt len odzipsuje a dieťa sa vyberie bezbolestne von... to by bolo, čo?
* Niektorým ženám puchnú nohy, mne puchnú prsty na rukách
verím, že po pôrode to prejde, lebo môj snubák a obrúčku by som rada nosila aj naďalej...* Ak som už v 1. trimestri hovorila, že mám lupiny, to čo mám teraz sa potom asi volá Mega brutál otrasné najhoršie lupiny!! Neviem čo s nimi, ale snáď sa to časom zlepší... nemám chuť a energiu to teraz riešiť...
* Som na materskej... zaujímavý pocit
* Začína mi čoraz častejšie tvrdnúť brucho... nič príjemné, no stále v norme
* Každý deň hypnotizujem moju tašku zbalenú do pôrodnice a rozmýšľam nad tým, kedy to už asi príde... veď už len 22 dnííííí
** POKRAČOVANIE NABUDÚCE **
(ak budem mať chuť a čas, určite vám rada popíšem aj moje prvé dojmy z prvých chvíľ s novým členom rodiny - našim malým Miškom
slight_smile:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára