Ahojte!
Privítajme spolu rok 2021 (až sa mi to divne píše, kým si zase zvyknem 😄) na mojom blogu jedným z vašich najobľúbenejších formátov, ktorým sú moje zápisky z denníka prvorodičky.
Opäť sa vo mne nahromadila spŕška materinského "rozčílení", takže to dám zo seba von touto formou.
Malý už nie je až taký malý a pred takmer dvomi mesiacmi mal 4 roky. No poviem vám, to už nie je žiadna sranda, mať doma akčného, drzého škôlkara.
Nalievam si pohár vína, dieťa zviažem látkovým opaskom z môjho župana (nie naozaj), sadám za počítač a idem na to... 😃
Záchod - miesto večného (nie doslova) odpočinku každej matky. Počkať, ibaže by ste mali dieťa, ktoré už dobre chápe, že na to debilbné wécko si chodíte oddýchnuť a zakaždým, keď "zasadnete na trón", vlezie vám do kúpeľne s dupkaním, že jemu teraz strašne treba a "Mamiiii, rýýchlooo!"
Uznávam, toto je naozaj premakaná stratégia. Vyštvať mamu zo záchodu takto prešpekulovaným spôsobom dokáže iba vysoko inteligentné, neprimerane zákerné a nadovšetko svoju matku milujúce štvorročné dieťa. Well, thanks. Vďaka tebe ešte aj moja veľká potreba musí byť vykonaná tak maximálne do minúty.
... a keď sme už pri záchode, dovoľte mi spomenúť si na to, ako som tajne tíško (a niekedy aj poriadne nahlas) dúfala, že sa ten malý krpec konečne odnaučí od plienok a bude chodiť na nočník. A potom som skrývala nočník, aby sa konečne naučil chodiť na záchod. A dnes? Najradšej by som skryla celý hajzel, len aby mi ho pri každej malej potrebe kompletne neo... veď viete čo, celé okolie.
Napríklad minule - ja som si čistila hubky na makeup v umývadle a on, pol metra odo mňa, išiel cikať na wecku. Samozrejme postojačky, ako veľký chlap. Všetko by bolo okej, keby sa práve v momente spustenia danej činnosti neotočil ku mne a nezačal mi niečo rozprávať. Prisahám, že keď som videla očúraný ešte aj obklad na stene, mala som chuť sa v tom záchode spláchnuť!
Ako tak zisťujem, záchodových problémov máme aktuálne celkom dosť. Ako som už spomínala, opička si nedá pokoj vždy keď sa na wecko dostanem. Inak tomu nebolo ani minule. Išla som na malú a krpec hneď za mnou. Sedím, vykonávam čo treba a on sa postaví predo mňa a zahlási: "Maminka, a teba ešte ocko nenaučil cikať po stojačky?" - uznávam, toto ma zabilo. Aj napriek "veškerému rozčílení" zo svojho obmedzeného súkromia som sa začala rehotať na plné hrdlo.
No a keď sme pri tom, nebol by to týždeň, keby sa aspoň 15x nespýtal, že čím cikám ja. Akože sorry, dieťa, ale odmietam ti vysvetľovať témy, ktoré som vždy očakávala, že budem riešiť možno tak s pätnásťročným, nie štvor-!
Vždy sa z toho pokúsim vykľučkovať štýlom, že dievčatá majú na cikanie inú vec ako chlapci a že ak raz bude mať malú sestričku (ehm, no neviem), uvidí to, keď ju budeme prebaľovať.
Aj tak sa ale nevyhneme otázkam typu: "Maminka, aj ty máš pipík?"
-- Kde je ten emotikon, čo sa chytá za hlavu?? --
Takže, to by sme mali - obmedzovanie osobnej slobody a príliš osobné otázky. Poďme ďalej...
Keď vám dieťa povie "mami", je to krásne. Ale keď to povie 974x za deň, je to na slučku.
Keď si z vás robí cvičenú opičku a nesplníte do 0,4 sekundy to, čo od vás žiada, začne dupať nohami, vrčať ako zúrivý pes a zdutý ako paradajka odíde preč, to nie je obdobie vzdoru, ale trénovanie trpezlivosti matky. Pri každej takejto "akcii" si preto radšej v duchu narátam do päť (najlepšie po turecky) a poviem: "No čo, kočka? Koľko ešte vydržíš?" a radšej sa upokojím zúfalým smiechom.
Keď pozeráte v telke Matky Rebelky a iba slintáte za všetkými sprostosťami, ktoré tie bláznivé ženské stvárali. Zúfalstvo level 20 000.
Keď máte doma dvoch chlapov a od rána do večera nerobíte nič iné, len upratujete za nimi bordel. Občas sa cítim ako chyžná. - hešteg #životmatky
Keď vaše dieťa zakaždým, keď vidí, že nesiete oblečenie a čaká ho obliekanie sa, dá sa na útek a môžete ho desať minút naháňať po dome.
...a do toho všetkého ešte sviatky, kedy zožeriete aj koňa a potom je zrkadlo vaším najväčším nepriateľom. Ó, a to upratovanie. Cez sviatky ho násobím tromi, toľko sa doupratujem. Aspoň, že tento rok tie návštevy neboli tak intenzívne ako obvykle (yes) ✌✌.
Inak, prišla som na to, že keď nie je po ruke víno, na upokojenie postačia aj rumové pralinky (pozdravujem ťa kmotra, tie tvoje kokosovo rumové gule sú hovadsky návykové, fakt díky! 😂)
Btw. pred štyrmi hodinami som si spravila horúcu čokoládu. Práve som ju dala do mikrovlnky a dúfam, že ju stihnem vypiť skôr než bude zase studená.
Záver? Prosím si tri kartóny vína, jednosmernú letenku na opustený ostrov a pápááá 👋.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára