Ahojte, mamičky (a všetci, ktorí čítate moje zápisky z mamičkovského denníka ;)).
Opäť raz som tu po dlhšom čase s ďalším výlevom z môjho materského života, tak poďme na to.. ;)
Dnes niečo na tému, ktorú určite poznajú takmer všetky z vás...
Kým je bábätko maličké, ležiace a dá sa kamkoľvek položiť (či lepšie povedané odložiť?) - do ohrádky, do postieľky, na "hraciu deku", všetko je super. Akonáhle začne loziť, začne sa niečo, čomu ja hovorím Strata materského súkromia. Kým iba lozí, je to ešte celkom sranda, pretože stále je odložiteľné do priestorov, ako je ohrádka a vy sa môžete ísť v kľude aspoň vycikať. Akonáhle začne chodiť, strata súkromia matky začína byť pojmom. Behá za vami totálne vaše, pretože behanie je niečo, čo ho strašne baví (časom príde do štádia, kedy ho už nebaví behanie, ale vyslovene otravovanie svojej maminky, na ktorom sa s radosťou zabáva). Úplne mega je pre každú matku to, že krpec ešte nedočiahne na kľučky (a ak aj dočiahne, nemá na trénované ich ovládanie), takže váš osobný kľud na záchode stále nie je ohrozený. A potom sa dostane dieťa do štádia, že chodenie je už preňho úplne bežné, začína byť poriadne ukecané a súkromie matky je v prdeli...
Aj vám sa to stáva?
"Michal, sakra, môžem ísť aspoň na záchod sama?!"
"Nie! Nejdeš!"
No ďakujem pekne. A tak sedím ja na záchode a on sa vedľa mňa na dlážke hrá s autíčkami a chodí mi s nimi po nohách. Čo tam po tom, že maminka sa aktuálne pokúša urobiť kaku.
Čo vám poviem. Máte malé dieťa? Na súkromie zabudnite! Samozrejme, vždy je tu tých 5% detí, čo s prepáčením držia hubu a krok a keď im poviete "Hraj sa, maminka ide cikať", tak sa hrajú a maminka sa môže v kľude vycikať. To je ale vysoko nepravdepodobné pri väčšine detí, ak mám byť úprimná...
Joj a spánok? Ani v posteli nemáte súkromie. Ale že žiadne. Je totiž kopec detí, ktoré sa vám nasáčkujú do postele, aj keď majú svoju vlastnú priamo vedľa vašej a je im teda absolútne ukradnuté, či máte paplón, priestor na existenciu alebo sa vám zarýva okraj postele do čela, pretože z polovice ste v štádiu levitácie, vzhľadom na rozvalenosť vášho dieťaťa, ktoré je v tomto smere ale že absolútne majetnícke. Opičiak malý. Celú posteľ má pre seba a my, úbohí rodičia, sme už aj zabudli na to, aká je naša posteľ vlastne veľká, keďže sme ju už nekonečne dlho neboli schopní okupovať iba my dvaja. Aj tak, vždy keď sa ráno zobudí a vyškerí sa na vás, zabudnete na všetky krkolomné nočné polohy, kopačky do hlavy a brucha či pololevitačné štádiá. Majú to dobre vymyslené, tieto krpce prefíkané!
Haha, ako v tom vtipe, že matka na záchode šuští s vložkou a dieťa za dverami že "Mamaaa! Ty tam máš Horalku??!!"
Matka proste nikdy nikde nemá kľud. A to naozaj aj pokiaľ ide o jedenie tých blbých sladkostí a slaností. Tie sú fakt prístupné iba po 22. hodine večernej, keď dieťa konečne spí a vy môžete zožrať čo len chcete a nikto vám to nevytrháva spred úst! (Hurá priberaniu!!)
Yes! To sú chvíľky, sakra! Potom si konečne po 4 dňoch hodíte sprchu a cítite sa ako znovuzrodená. Pustíte sa do upratovania nekonečného bordelu (lebo keď upratujete cez deň, "niekto" vám to stále rozhádže) a okolo polnoci zaľahnete spať v unavenosti v štádiu zbitého psa. Ale aj tak ste šťastná. Aj keď vás zas bude celú noc kopať, vytláčať z postele a ráno ťahať za ruku z nej von, cikať a kakať vždy s vami, jesť všetko, čo jete aj vy a nenechá vás sa ani len učesať. Aj tak to malé otravné stvorenie milujete najviac na svete! Lebo tak to proste je. Na to sme tu my matky. My nemáme čas sa sťažovať. My to proste musíme všetko iba zvládať a basta... a ten malý krpec/krpce nám vždy za tú všetku námahu stoja na 220%!!
Tak na záver ešte jedna malá múdrosť...
Prečo unavená mama nejde spať? Lebo si užíva tie chvíľky, keď od nej nikto nič nechce ♥.
Tak sa majte krásne (a kašlite na to, že vás vykopáva z postele. On/a to robí určite z lásky - lebo chce byť pri vás!!)
A teraz jeden mega potlesk pre všetky matky, ktoré nemajú ani štipku súkromia! Sme skvelé! (a to nie som žiadna feministka - je to proste tak :D).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára