Prečo moje dieťa plače? - Z denníka prvorodičky (15. časť)

Ahojte! Dnes si niečo povieme na tému plač dieťaťa. Nechcem znieť hlúpo, ale asi to zase bude mierne humorné :D. V tomto článku vám totiž priblížim niekoľko dôvodov, prečo plače môj milovaný 1,5 ročný syn...

Určite to pozná každá mamička. Deti staršie ako 1 rok už začínajú v sebe prirodzene budovať svoju detskú prefíkanosť. Už to nie je iba o tom, že "plačem lebo som hladný", ako je to u bábätiek. Decká čím ďalej, tým viac vymýšľajú a skúšajú našu aj svoju trpezlivosť. Možno to znie hlúpo či divne (a možno sa to stalo už aj vám), ale niekedy dieťa dokáže plakať z takých dôvodov, že sa na tom jednoducho musíte zasmiať (ale nakoniec možno aj tak plačete s ním). Zozbierala som vám preto niekoľko dôvodov, pre ktoré plakal môj 19 mesačný Mišiak ;-).

* Dovolila som si v posteli sa mu otočiť chrbtom.

* Hral sa tak, že svojmu ockovi zabáral hlavu do gauča, ale ocka to už po 10 minútach prestalo baviť a nechal si hlavu vzpriamenú. To nemal robiť.

* Povedala som mu, že musí ísť cikať.

* Nedovolila som mu pošliapať paradajky v záhradke.

* Nedovolila som mu pokakanému sedieť v autosedačke uprostred obývačky.

* Starký už musel ísť domov

* Posadila som ho na nočník.

* Zjedol keksík a nedokázal pochopiť, že ďalší už nemám a že ten jeden už proste spapal.

* Nedovolila som mu otvoriť balkónové dvere a povedala som mu, že ja ich otvoriť nemôžem lebo to nejde.

* Nedovolila som mu vojsť do ockovej skrine.

* Nezobrala som ho na ruky pri krájaní mäsa.

* Snaží sa prejsť na odrážadle pomedzi gauč a stôl a nezmestí sa tam.

* Nechcem mu dať chrumky.

* Dala som mu chrumky a on ich zrazu nechce, lebo ja jem cereálie s mliekom, takže on ich chce zrazu tiež.

* Tvárim sa, že jeho cumel neexistuje (s cieľom odučiť ho od neho - btw., bez šance).

* Fénujem si vlasy.

* Nevládzem hodinu vkuse skákať na fitlopte kvôli tomu, že jemu sa to páči.

* Telefonujem a on so mnou práve niečo chce.

* Nevedel pochopiť, že v telke už večer o pol 10tej pesničky Mira Jaroša nejdú.

* Ráno sa zobudil.

* Zobrala som mu z úst cumel lebo som mu chcela dať raňajky.

* Nechcel pochopiť, že keď púšťam hudbu z mobilu, tak pri tom nemusí ísť žiadny klip a mobil môže byť zablokovaný. Nevidel žiadny klip ani farby na obrazovke a s plačom kričal "nejde".

* Neporadilo sa mi hodiť jeho pyžamo na postieľku, ale spadlo na zem.

* Zobrala som mu jeho fľašu, s ktorou pooblieval celú obývačku.

* Chcem ho položiť na zem, lebo ho už nevládzem držať na rukách (tvári sa, že zabudol, že má nohy).

* On si chce obuť iné topánky, ako som mu obula ja.

* Nedovolila som mu oblizovať stôl.

* Odložila som mu traktor, na ktorom sa zvykne voziť (lebo sme už išli z dvora dnu a on už mal ísť spať).

* Nedovolila som mu prechádzať sa s mopom po dome.

* Nedovolila som mu čistiť zemiaky.

* Nedovolila som mu jesť štrk.
* Nevedela som nájsť jeho plastovú formičku vláčika do piesku a on ju strašne potreboval.
* Nevedel pochopiť, že keď je vonku búrka, tak na dvor ísť nemôžme.
* Nepozerala som sa naňho, keď hovoril, že kôň papá (zopakoval to asi 25x).
* Nedovolila som mu ťukať do ockovho notebooku.
* Uštipol ma do stehna.
* Zobudil sa poobede a nevedel nájsť starkú.
* Nedovolila som mu rozhádzať moje štetce na líčenie.
* Nedovolila som mu vyliezť na okno.
* Nedovolila som mu hrať sa so zástrčkami.
* Odmietla som mu pustiť 5. x za sebou pesničku Mira Jaroša.
... a mnohé iné ;-)

Poznáte aj vy podobné situácie? Našli ste sa v niečom z toho? Však mi dáte za pravdu, že s deťmi je niekedy sranda, aj keď plačú? :D Lebo tie dôvody občas naozaj dokážu byť veľmi úsmevné ;-).

Verím, že vám tento článok aspoň trochu vyčaril úsmev na tvári ☺.

Prajem vám ešte pekný deň,