streda 7. februára 2018

Z denníka prvorodičky - 11. časť

   Ahojte! Tak som tu znova po nejakom čase s úryvkami z môjho mamičkovského života.
Dnes by som vám rada prezradila čo to o tom, aká je to sranda mať doma ročné dieťa a čo všetko takéto dieťa dokáže spáchať...
Prajem príjemné čítanie ☺



Miško má o pár dní rok aj tri mesiace. Keď tak nad tým rozmýšľam, kým bol na svete len nejaké prvé 3-4 mesiace, to bola hrozná nuda :D Lebo to, čo dokáže teraz... no občas sama žasnem. Je s ním stále väčšia sranda, hrozne veľa toho chápe (človek by si už asi mal začať dávať pozor aj na nadávky, lebo hrozí, že ich už začne opakovať)... Pre tie/tých, čo majú deti zatiaľ iba maličké alebo ešte nemajú žiadne - tu je zopár ukážok toho, aký zaujímavý vie byť život s ročným dieťaťom:

Príklad 1: Začnime tak zľahka... Ráno sa prezliekate z pyžama do bežného domáceho oblečenia a keď otvoríte zásuvku s ponožkami, zrazu tam na vás kričí opaľovací krém. Hmm, ako sa tam asi dostal?
Príklad 2: Na to, že vaše dieťa vás každý deň pozorne sleduje pri všetkých bežných činnostiach, ste si už zvykli. Ale keď nájde papierik a ide s ním ku smetnému košu, otvorí ho, papierik tam vhodí a zatvorí ho, máte chuť sa rozplakať, pretože vaše dieťa asi samé pochopilo, na čo ten smetný kôš vlastne je. Už už k nemu utekáte, že ho objímete a pochválite aké je šikovné, vtom otvorí smetný kôš a vhodí doňho aj svoje autíčko. Hmm, Ups. Tak to asi predsa len až tak zázračne nepochopil... 
Príklad 3: Záchod. To je pre ročné dieťa veľmi nebezpečná časť domu. Neprebádané, fascinujúce územie. V záchode je predsa voda - wau! A ono vodu tak miluje! Preto je potrebné z bezpečnostných dôvodov dvere do záchodu vždy pozorne zatvárať. Ale občas sa pritrafí, že dvere zle zavriete, alebo na to pozabudnete atď. A vtedy to príde. Ak ste rodičmi už aspoň rok, určite viete, že keď je dieťa dlhšiu dobu veľmi ticho, je zle. Vtedy treba rýchlo konať, pretože určite koná niečo proti zákonom domácnosti, nazvime to tak. U nás takéto prípady znamenali napríklad aj všelijaké záležitosti spojené práve so záchodom. Raz v ňom okúpal plyšáka, inokedy doňho hodil jogurt ešte predtým ako som mu ho stihla otvoriť a dať zjesť... ale to, že ho zaujíma aj záchodová kefa, ktorá je zastrčená v najužšom kútiku našej kúpelne, to by mi fakt nenapadlo. A keďže Miško s láskou vykonáva všetky domáce práce, jednoducho mu tá kefa asi pripomenula metličku a začal s ňou šúchať podlahu v obývačke. Čo vám poviem... nevedela som, či sa smiať alebo plakať...
Príklad 4: Keď nastane tá chvíľka, že podvečer ide v telke seriál, ktorý pravidelne sledujete, vždy tak tajne dúfate, že z neho budete vidieť aspoň toľko útržkov, že si ich budete vedieť spojiť dohromady a vznikne z toho nejaký dej... a keď už si tak v pohodičke sedíte na gauči a sústredene sledujete ten seriál a vaše dieťa pokojne sedí vedľa vás, lebo dnes malo náročný deň a je už dosť unavené, vtom zrazu príde šok. Neviete, či vám už z toho nevyspatia totálne hrabe alebo čo. Ale nie, nehrabe. Niečo po vás tečie. Vtedy si všimnete vaše dieťa stojace nad vami, s úsmevom od ucha k uchu, ako na vás z fľašky pomaličky leje svoj čajík. Bola som síce celá mokrá, aj tak mi to bolo hrozne vtipné :D. Ten jeho pobavený úsmev, keď videl ako sa hrozne čudujem. To naozaj stálo za to! :D
Príklad 5: Občas k vám náhodou zablúdi aj nejaká tá návšteva a keď už sa tak stane, dajte si dobrý pozor na to, kde necháte svoje dieťa pobehovať! Pretože ak nie, môže nastať situácia ako aj u nás, že pri ukazovaní domu návšteve sme v spálni zažili menší šok, keď naše iniciatívne a veľmi šikovné dieťa vytiahlo z nočného stolíka spomedzi x vecí práve kondómy, s ktorými potom veselo pobehovalo pred návštevou akože "Aha čo ja mám!". A ja som bola purpurová až za ušami a musela som mu ich rýchlo zhabať, odložiť a tváriť sa, že nič... yes...
Príklad 6: O tom, aké je moje dieťa nespavé, som vám už písala v predchádzajúcom článku. Niekedy je večer ho uspať teda naozaj boj a treba na to nekonečnú trpezlivosť, odhodlanie a silu! Veď si predstavte - uspávate ho už 3/4 hodinu, snažíte sa ako viete, keďže dieťa je už očividne dostatočne vyčerpané, len sa mu jednoducho nedá zaspať a vy robíte všetko preto, aby ste mu k tomu dopomohli... ľahnete si s ním do vašej postele, mojkáte si ho, hladkáte ho... a keď už je ticho viac ako 10 minút a vy už ste v totálnom mikrospánku a čakáte na vhodnú chvíľu kedy sa vyparíte zo spálne, vtom dieťa vypľuje cumeľ a začne nahlas spievať Kukulienku - "Ku, ku, kuuuu" - už fakt neviete, či máte od zúfalstva vyskočiť cez okno s rozmermi 40x90cm cez sieťku proti hmyzu, alebo sa strašne smiať...
Príklad 7: Nechce sa vám vysávať? Že to môže ešte počkať nejaký deň-dva (alebo týždeň)? No hahaha!! Keď vám dieťa strčí do rúk vysávač, už proste nemáte na výber! Lebo síce miluje, keď sú hračky úplne po celej obývačke, ale vysávanie si nenechá ujsť! Čo už s ním, keď tak miluje domáce práce (zase raz si musím povzdychnúť, že "Aach, kiež by mu to vydržalo aj v puberte..."). Darmo sa ja tvárim, že vysávam (a sedím pri tom na gauči). Jemu sa to vôbec neráta, pokiaľ vysávač nerobí "huuu". A tak mu musím urobiť radosť, aby sa náhodou nenaštval a nerozplakal, a povysávať celý dom. On chodí stále popri mne, občas sa zamotá do šnúry od vysávača, s radosťou vykrikuje na plné hrdlo a snaží sa ten vysávač prekričať... a ja? Aspoň mám upratané, no :D
Príklad 8: V obývačke je zapnutá telka a začne hrať nejaká pieseň. Vtom dieťa zoberie svoju mini hokejku, oprie sa o ňu obomi rukami a začne vrtieť zadkom a vy sa musíte strašne držať, aby ste nevybuchli smiechom, lebo by sa mohol uraziť/prestať/začať plakať - a to predsa nechcete... Ale vážne. Pripomenulo mi to klip Jennifer Lopez - Get right :D
Príklad 9: Občas si vaše dieťa zmyslí niečo, čo proste zmysel nedáva. Ale že vôbec. Ale preňho je to skvelá hra. A tak môže dôjsť trebárs aj k situácii, že začne postupne znášať všetky topánky z chodby a z topánkara priamo ku stolu do obývačky. Že by ste ich vy postupne znášali naspäť? No neexistuje! Pokazíte tým jeho hru a zas bude iba plač! Musíte jednoducho len počkať, kým ho to prestane baviť a presunie sa k inej hre a potom odniesť tých 15 párov topánok (medzi ktorými boli samozrejme aj ockove pracovné topánky, maminkine gumáky a iné exempláre, vďaka ktorým môžete rovno aj umyť podlahu a povysávať. Čo vám poviem. Pri dieťati sa človek proste nikdy nenudí. A ak náhodou aj áno, ono sa s radosťou okamžite, aj keď nevedomky, postará o to, aby ste sa nudiť prestali)...
Príklad 10: Keď má dieťa extrémne hravú náladu a vláči so sebou svoje obrovské plyšáky, ktoré sú veľkosťou porovnateľné s ním (ak nie aj väčšie), všade so sebou... a zrazu ho napadne, že by ich so sebou mohol voziť aj na svojej motorke. Všetci traja sa tam však nezmestia a tak vás ťahá za ruku, privedie k motorke, strčí vám do rúk najprv veľkého dinosaura a potom aj veľkého psa a keď ich posadíte na motorku, začne ich voziť, ale samozrejme mu stále odtiaľ padajú, a tak máte o zábavu postarané, pretože v priemere každých 27 sekúnd musíte znova posadiť dinosaura aj psa na motorku, aby ich váš syn na nej mohol tlačiť. To isté platí napríklad aj o "naťahovacom kurati", ktoré "cupká" vtedy, keď ho natiahnete. Dieťaťu sa to samozrejme strašne páči, ale samé ho natiahnuť nedokáže. A tak môžete aj pol hodinu vkuse naťahovať šibnuté kura, aby vaše dieťa malo radosť. Čo tam po tom, že máte potom zodraté prsty od naťahovania a ešte pozajtra budete mať v hlave ten hnusný "cupkajúci" zvuk...

Áno, takto to naozaj reálne vyzerá pri mojom dieťati, alebo asi aj inom dieťati v jeho veku. Ale sranda predsa musí byť... ;-)
Snáď sa vám článok páčil ☺
Na dnes je to odo mňa všetko ♥

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára