Dnes trochu o tom, aký bol môj pôrod
(( článok zverejnený na mojom profile @its1mishell na portáli modrykonik.sk dňa 30.11.2016))
Budem sa snažiť skrátiť to a podať čo najzrozumiteľnejšie a pritom nezabudnúť na žiadny detail :D
Takže, začalo to 12.11. (deň po termíne) asi o pol piatej večer. Nepravidelné kontrakcie v podobe bolesti v krížoch. Stále som si nebola istá, či je to vlastne ono. Hovorím si "Toto sú kontrakcie? Veď to skoro vôbec nebolí! To ešte asi nebude ono..." a išla som dochystať postieľku pre malého. Popri žehlení obliečok, obliekaní paplónika, vankúšika, stajlovaní posledných detailov na postieľke (atď.) som si zapisovala do mobilu intervaly, v akých prichádzali bolesti krížov. Postieľku som dokončila a rozhodla som sa pre horúcu sprchu s tým, že som čakala, či sa bolesti zlepšia/zhoršia/či sa niečo udeje. Sprcha bola príjemná, no bolesti stále pokračovali. Manžel už chytal stres :D. Bolesti som síce mala, no stále nie dosť silné a pravidelné na to, aby sme šli do pôrodnice. Pokračovala som v zapisovaní intervalov a sledovala, či sa aspoň trochu začínajú spravidelňovať. Či boli pravidelnejšie? Pravdu povediac, ani nie :D. V rozmedzí od 13 do 6 minút prichádzala bolesť krížov, ktorá ešte stále nebola silná (aj keď ja mám dosť vysoký prah bolesti :D). Okolo 23:00 sa vyskytli nejaké problémiky u drahého v práci a nechcel sa už nechať samu doma, tak som sa pekne nachystala a šla som s ním (ako "doprovod" v aute) do Detvy a do Hriňovej :D. Cestou sme sa ešte zastavili pri jeho tete, ktorá autom zrazila srnku a zisťovali, či je všetko ok :D :D. Pokračovala som v zapisovaní intervalov bolestí... Prišli sme domov a ľahli sme si spať. Mohlo byť okolo 2:00, možno skôr, keď som manžela zobudila s tým, že už to začína fakt bolieť a tie intervaly sú už pod 9 minút. Rýchlo sme sa schystali, zobrali zbalenú tašku a vyrazili do pôrodnice. Intervaly som zapisovala ešte aj cestou tam - posledný mám z času 2:43. Prišli sme tam, urobili so mnou "rozhovor" (pýtali sa na milión vecí - našťastie som natie otázky bola pripravená a odpovede som mala vopred premyslené), urobili mi vyšetrenie a vyhlásili, že som len na 1 prst otvorená. Yes. Pichli mi oxytocín a poslali ma na izbu. O 6 ráno som sa zobudila na to, že zo mňa niečo brutálne tečie. Áno - plodová voda začala odchádzať. Kontrakcie boli pravidelne každých 8 minút. Šla som za sestrami s tým, že mi odtiekla voda. Poslali ma na vyšetrenie. Výsledok? Stále len na 1 prst otvorená. Ale vraj dnes určite porodím!! ;) ...šla som naspäť na izbu a o nejakú hodinku - dve som išla za sestrami zase, s tým, že už mám kontrakcie každé 3 minúty. Poslali ma rovno na čakačku. Tam sa mi pokúšali robiť CTG záznam asi 4x, keďže malý stále spal :D.Okolo 10-11:00 prišiel ku mne manžel a už tam bol celý čas so mnou. Kontrakcie sa stupňovali a on mi veľmi pomáhal, ukľudňoval ma, podporoval, hovoril ako mám dýchať a že mám tie kontrakcie predýchavať, nie kričať :D. Neviem, čo by som bez neho robila... neskôr ma poslali dať si horúcu sprchu, aby som sa skôr otvorila. Pomáhalo to pri kontrakciách, prikladať si sprchu na kríže a podbruško... o nejaký čas sa už kontrakcie vystupňovali až príliš a ja som začala cítiť poriadne tlaky na konečník. Pozreli ma - bola som otvorená na 8 prstov, vraj sa už, citujem, "blížime do finále". Netrvalo dlho a poslali ma na sálu, kde som ešte musela predýchať pár otrasne silných kontrakcií. Keď sestrička povedala, že už vidí vlásky, dosť mi odľahlo ;). Vedela som, že už ideme na to ;). Samotné "vytláčanie" už trvalo krátko a bolo to krásne a vôbec nie také bolestivé. Doktor a sestra boli úžasní. Aj vďaka nim budem na pôrod spomínať len v dobrom a ďakujem im za všetko. Síce som sa nevyhla nástrihu, no vôbec to nebolo také strašné, ako som si tu na MK milión krát prečítala. Síce som nastrihnutie cítila, v tej bolesti mi to bolo úplne jedno. A šitie? Počas šitia sme s manželom kecali s doktorom :D. Vôbec som nevnímala a necítila, že sa nejaké šitie vôbec uskutočňuje. Inak sa doktor aj sestra smiali a čudovali zároveň, lebo náš malý Mišiačik začal plakať už keď mu trčala ešte len hlavička :D. Iné deti vraj plačú až keď sú celé "vonku". Náš miláčik sa narodil o 14:00 s mierami 3400g a 52cm. A ako som sa cítila, keď ho na mňa priložili? Taký mix pocitov som v živote nezažila ;). Bola som šokovaná, šťastná, vyčerpaná a ani neviem čo všetko ešte. Čudovala som sa, že ten malý krásny chlapček bol v mojom bruchu a ako sa tam vôbec vošiel, chudáčik :D. Ale ten hrejivý pocit pri srdci... keď na mňa položili to krásne čerstvé teplučké bábätko. Zvláštne krásne ;)...
...a ako by som to celé zhodnotila? Môj pôrod bol krásny ;). Podľa doktorov ukážkový a celkom rýchly a vraj som pri ňom veľmi dobre spolupracovala (čo sa týka dýchania, tlačenia, atď). Som spokojná aj s priebehom pôrodu, aj so starostlivosťou, aj s personálom nemocnice. A ohľadom nástrihu ešte musím dodať, že môj manžel si všimol doktora počas pôrodu, ako viac krát vzal do rúk nožnice a položil ich naspäť, pretože ten nástrih urobiť nechcel. Nakoniec sa mi ospravedlnil, že to urobiť musí lebo inak to nejde a ja som mu na to len dodala, že lepšie byť nastrihnutá ako roztrhnutá a on sa len usmial, že presne tak a bolo vidno, že bol rád, že to chápem ;).
Takže asi toľko k môjmu pôrodu. Milujem môjho Mišiačika
a som rada, že prišiel na svet tak ako prišiel 
(( článok zverejnený na mojom profile @its1mishell na portáli modrykonik.sk dňa 30.11.2016))
Budem sa snažiť skrátiť to a podať čo najzrozumiteľnejšie a pritom nezabudnúť na žiadny detail :D
Takže, začalo to 12.11. (deň po termíne) asi o pol piatej večer. Nepravidelné kontrakcie v podobe bolesti v krížoch. Stále som si nebola istá, či je to vlastne ono. Hovorím si "Toto sú kontrakcie? Veď to skoro vôbec nebolí! To ešte asi nebude ono..." a išla som dochystať postieľku pre malého. Popri žehlení obliečok, obliekaní paplónika, vankúšika, stajlovaní posledných detailov na postieľke (atď.) som si zapisovala do mobilu intervaly, v akých prichádzali bolesti krížov. Postieľku som dokončila a rozhodla som sa pre horúcu sprchu s tým, že som čakala, či sa bolesti zlepšia/zhoršia/či sa niečo udeje. Sprcha bola príjemná, no bolesti stále pokračovali. Manžel už chytal stres :D. Bolesti som síce mala, no stále nie dosť silné a pravidelné na to, aby sme šli do pôrodnice. Pokračovala som v zapisovaní intervalov a sledovala, či sa aspoň trochu začínajú spravidelňovať. Či boli pravidelnejšie? Pravdu povediac, ani nie :D. V rozmedzí od 13 do 6 minút prichádzala bolesť krížov, ktorá ešte stále nebola silná (aj keď ja mám dosť vysoký prah bolesti :D). Okolo 23:00 sa vyskytli nejaké problémiky u drahého v práci a nechcel sa už nechať samu doma, tak som sa pekne nachystala a šla som s ním (ako "doprovod" v aute) do Detvy a do Hriňovej :D. Cestou sme sa ešte zastavili pri jeho tete, ktorá autom zrazila srnku a zisťovali, či je všetko ok :D :D. Pokračovala som v zapisovaní intervalov bolestí... Prišli sme domov a ľahli sme si spať. Mohlo byť okolo 2:00, možno skôr, keď som manžela zobudila s tým, že už to začína fakt bolieť a tie intervaly sú už pod 9 minút. Rýchlo sme sa schystali, zobrali zbalenú tašku a vyrazili do pôrodnice. Intervaly som zapisovala ešte aj cestou tam - posledný mám z času 2:43. Prišli sme tam, urobili so mnou "rozhovor" (pýtali sa na milión vecí - našťastie som natie otázky bola pripravená a odpovede som mala vopred premyslené), urobili mi vyšetrenie a vyhlásili, že som len na 1 prst otvorená. Yes. Pichli mi oxytocín a poslali ma na izbu. O 6 ráno som sa zobudila na to, že zo mňa niečo brutálne tečie. Áno - plodová voda začala odchádzať. Kontrakcie boli pravidelne každých 8 minút. Šla som za sestrami s tým, že mi odtiekla voda. Poslali ma na vyšetrenie. Výsledok? Stále len na 1 prst otvorená. Ale vraj dnes určite porodím!! ;) ...šla som naspäť na izbu a o nejakú hodinku - dve som išla za sestrami zase, s tým, že už mám kontrakcie každé 3 minúty. Poslali ma rovno na čakačku. Tam sa mi pokúšali robiť CTG záznam asi 4x, keďže malý stále spal :D.Okolo 10-11:00 prišiel ku mne manžel a už tam bol celý čas so mnou. Kontrakcie sa stupňovali a on mi veľmi pomáhal, ukľudňoval ma, podporoval, hovoril ako mám dýchať a že mám tie kontrakcie predýchavať, nie kričať :D. Neviem, čo by som bez neho robila... neskôr ma poslali dať si horúcu sprchu, aby som sa skôr otvorila. Pomáhalo to pri kontrakciách, prikladať si sprchu na kríže a podbruško... o nejaký čas sa už kontrakcie vystupňovali až príliš a ja som začala cítiť poriadne tlaky na konečník. Pozreli ma - bola som otvorená na 8 prstov, vraj sa už, citujem, "blížime do finále". Netrvalo dlho a poslali ma na sálu, kde som ešte musela predýchať pár otrasne silných kontrakcií. Keď sestrička povedala, že už vidí vlásky, dosť mi odľahlo ;). Vedela som, že už ideme na to ;). Samotné "vytláčanie" už trvalo krátko a bolo to krásne a vôbec nie také bolestivé. Doktor a sestra boli úžasní. Aj vďaka nim budem na pôrod spomínať len v dobrom a ďakujem im za všetko. Síce som sa nevyhla nástrihu, no vôbec to nebolo také strašné, ako som si tu na MK milión krát prečítala. Síce som nastrihnutie cítila, v tej bolesti mi to bolo úplne jedno. A šitie? Počas šitia sme s manželom kecali s doktorom :D. Vôbec som nevnímala a necítila, že sa nejaké šitie vôbec uskutočňuje. Inak sa doktor aj sestra smiali a čudovali zároveň, lebo náš malý Mišiačik začal plakať už keď mu trčala ešte len hlavička :D. Iné deti vraj plačú až keď sú celé "vonku". Náš miláčik sa narodil o 14:00 s mierami 3400g a 52cm. A ako som sa cítila, keď ho na mňa priložili? Taký mix pocitov som v živote nezažila ;). Bola som šokovaná, šťastná, vyčerpaná a ani neviem čo všetko ešte. Čudovala som sa, že ten malý krásny chlapček bol v mojom bruchu a ako sa tam vôbec vošiel, chudáčik :D. Ale ten hrejivý pocit pri srdci... keď na mňa položili to krásne čerstvé teplučké bábätko. Zvláštne krásne ;)...
...a ako by som to celé zhodnotila? Môj pôrod bol krásny ;). Podľa doktorov ukážkový a celkom rýchly a vraj som pri ňom veľmi dobre spolupracovala (čo sa týka dýchania, tlačenia, atď). Som spokojná aj s priebehom pôrodu, aj so starostlivosťou, aj s personálom nemocnice. A ohľadom nástrihu ešte musím dodať, že môj manžel si všimol doktora počas pôrodu, ako viac krát vzal do rúk nožnice a položil ich naspäť, pretože ten nástrih urobiť nechcel. Nakoniec sa mi ospravedlnil, že to urobiť musí lebo inak to nejde a ja som mu na to len dodala, že lepšie byť nastrihnutá ako roztrhnutá a on sa len usmial, že presne tak a bolo vidno, že bol rád, že to chápem ;).
Takže asi toľko k môjmu pôrodu. Milujem môjho Mišiačika
a som rada, že prišiel na svet tak ako prišiel 
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára