Drahí chlapi, ženy, ktoré deti nemajú a iní... Viete aké je náročné navariť obed, keď vás nonstop niekto ťahá za nohavice (miestami si ich musíte vytiahnuť až spod kolien)? Keď šúpete zemiaky a šupky vám akosi odchádzajú z koša a zjavujú sa všade po kuchyni? Keď varechu nájdete po 10minútovom intenzívnom hľadaní zastrčenú v radiátore? Je to fest ťažké...
Viete čo ma dokáže brutálne vytočiť? Keď si moje dieťa vymyslí nejaké slovo a opakuje ho 150x dookola a ja ani za svet nedokážem prísť na to, čo tým chce povedať, čiže následne chytí hysterický záchvat a je po srande.
Och a včera večer... o pol deviatej začínal film, na ktorý som sa tešila odkedy som vedela, že išiel v kinách. Išla som si uspať toho neposlušníka a on ani za svet zaspať. A vy iba počujete z obývačky zvučku filmu, prvé rozhovory, prvú reklamu, druhú reklamu... a dieťa unavené na umretie, ale nezaspí ani za svet! Potom vaše myšlienky znejú asi nasledovne: "Ježiš, decko, máš ty Boha pri sebe?! Spi už lebo tu spácham rituálnu samovraždu!... Nieee, neplač, neplač, neplaaaač! Do riti..."
... ešteže existuje Magio a ten film sa dá pretočiť na začiatok...
Vlastne, keď tak nad tým rozmýšľam, kedy som ja videla naposledy celý film úplne normálne bez prestávok, len tak, nič nerušene? Hmm, asi keď som bola tehotná... lebo ešte aj keď sa náhodou dostanem do kina, buď mi príde esemeska, že ten môj zlatúšik je bezo mňa poslušný a milučký a že čo naňho neprávom nadávam, alebo naopak, po pol hodine v kine 4 zameškané hovory a tri esemesky, že kde v prdeli to sme a že už by sme mohli ísť domov...
Jak hovoria východniari, "Ta, ja ňeviem"...
Sranda je napríklad aj, keď sa dostanete po pol roku konečne von s kamoškami a to, že jete pizzu a nikto vám ju nekradne spred úst sa vám zdá priam neuveriteľné.
Inak milujem upratovanie naozaj. Toľko sa doupratujem, že to je už jednoducho moja prirodzená súčasť... Trepem!! Nenávidím všetko čo treba upratovať!! Niekedy mám pocit, že by sme mali v dome zriadiť izbu obloženú molitanom, nech sa tam to dieťa vybúri a nech má všetko, čo sa dá rozhádzať, iba tam... A keď upratujem dom pred príchodom návštevy, pokiaľ si dieťa neprilepím o strop alebo nezamknem v skrini, do piatich minút mám polovicu domu rozbombardovanú ako nikdy predtým. A zas dookola. Upratujem, upratujem a upratujem... fuj...
A ten jeho spánok, Kriste... keď zaspí po hodinovom intenzívnom uspávaní o 22.00, ja stihnem akurát tak upratať obývačku, dať riad do umývačky, naveľa sa osprchujem a švacnem na seba nejaký ten nočný krémik a o 23.30 sa zvalím do postele a v sekunde spím. Teda až kým moje zmaniačené dieťa nevycíti moju prítomnosť a s radosťou sa nenasťahuje ku mne do postele a celú noc ma kope, škriabe a odtláča. Takže, keď ma po výdatnom dokopy asi 3hodinovom spánku zobudí ráno o šiestej s tým, že "Mamaaa, ftaaajaaaj!" a driape ma za pyžamo, mám chuť sa vyhodiť z okna. To je síce iba meter nad zemou, ale aspoň by sa mi uľavilo.
No a obedňajší spánok? To je tiež topka... Keď sa stihnem akurát tak vys... vykakať, zase raz upratať obývačku, zjesť polievku a už je hore... Boh môj dobrý, kde ten miničlovek berie toľko energie?! Haha, alebo keď si podvečer konečne sadnem na gauč a chcem si pozrieť Oteckov a ten krpec sa polovicu času po mne zliepa a druhú polovicu dabuje hercov vo svojej reči a hučí pri tom tak nahlas, že ani najvyššie stupne hlasitosti na telke nestačia na to, aby ho prekričali... ešteže existujú reprízy... haha, teda počkať, vlastne ani nie, keďže vtedy ide na Ťuki Tv Jarošov Neposlušník...
Inak, viete koľko živočíšna je v nás matkách? Asi toľko, že keď sa ráno pozriete do zrkadla po ďalšej prebdenej noci, pripadáte si ako ranená opička, zhúlená panda, týraný psík, ošklbaný holub alebo hladný upír... hmm, celkom fpoho, ňe? Bohu vďaka za korektory pod nevyspaté oči a iné vymoženosti zachraňujúce všetky nevyspaté matky pred šokovanými pohľadmi ľudí na verejnosti.
Kokso, keď si spomeniem na to, ako sme kedysi hýrili celé noci na diskotékach. Dnes by som tam mohla prísť tak o deviatej a o polnoci by som odišla domov unavená ako štyri kone... dnes máme už diskotéky doma v posteli každú noc, že Chumáč? ...na dobehnutie môjho spánkového deficitu budem potrebovať tak 7 rokov... alebo 17?
Och... a teraz si predstavte toto všetko spolu, pekne každý deň, tri roky (a niekedy aj viac) vkuse dokolečka dokola... a potom, že matky na materskej chytá materská demencia... no z čoho asi?
...ale viete, čo je na tom celom najlepšie? Že aj napriek nevyspatosti,
zúfalstvu a 50x pretečenom pohári vašej trpezlivosti svoje dieťa aj tak ľúbite
najviac na svete a je pre vás tým najdokonalejším stvorením na planéte ♥. Lebo
akú matku by neroztopila veta "Júbim mamu!" od ani
nie dvojročného dieťatka? ♥♥
Btw. viete čo je vrchol nevyspatosti? Keď si chcete zaliať čaj do imaginárneho hrnčeka ;-)...
Och zenska, z duse mi pises
OdpovedaťOdstrániťTop top top článok! Dneska mám deň blbec,jak keby som to ja písala 😂😂😂
OdpovedaťOdstrániť