Ahojte! ☺ Dnes to bude možno trochu humorné, ale verte mi, bola to fakt krutá realita :D.
Pokúsila som sa totiž počas leta svojho syna odučiť od plienok. Prinútila ma k tomu jeho prehnaná citlivosť na zaparenie pokožky pod plienkou. Povedala som si dosť, reku musí to ísť aj inak... síce nešlo, ale nevadí, skúsili sme :D. Tak sa pozrite na to, ako prebiehal náš 2týždňový pokus o odplienkovanie ☺...
1 DEŇ - celý dom je očúraný, nestíham upratovať mláčky. Všade za ním behám s toaleťákom. Myslí si, že keď má na spodku iba slipky, alebo nič, tak ani ponožky mu netreba a stále si ich vyzúva.
2. DEŇ - Presne rovnaký scenár. Ešteže mám (zatiaľ) dostatočnú trpezlivosť, šikovný mop a dobré zásoby toaleťáka... ocikaný je už aj koberec v obývačke.
3. DEŇ - zas rovnako. Avšak zažili sme mega úspech - keď sme boli v bazéne, vypýtal sa von, vycikal sa a potom šiel naspäť dnu. A druhý úspech - prvýkrát v živote sa u starkej vycikal do nočníka!! Btw. sandálky má po dnešnom dni tak očúrané, že smrdia ako ten najsmradľavejší hajzel v najodpornejšom slovenskom vlaku.
4. DEŇ - hneď zrána pustil hovienko vonku na podlahu, aj keď neďaleko bol nočník. Nechcite vedieť, čo s tým hovienkom urobil náš Rexo... Dnes som si uvedomila, že za posledné štyri dni sme použili toľko plienok, ako inokedy za jeden deň. Toto odplienkovanie sa mi začína celkom páčiť :D.
5. DEŇ - stav nezmenený. Mám pocit, že vždy to, že ho prezlečiem do niečoho čistého je zárukou toho, že sa v najbližších minútach pociká zas (ale aj tak ho nedokážem prinútiť, aby to urobil na nočníku). Nerobím nič iné, iba periem veci a utieram a zmývam podlahu...
6. DEŇ - povedal "kakám", keď už bol vycikaný, potom si na chvíľu sadol na nočník a vyhlásil, že "nejde"... a hovienko na koberci v obývačke? Prečo nie?! Ešte, že som zacítila jeho arómu, inak by som pri zostupe z gauča doňho s najväčšou pravdepodobnosťou stúpila. Ako, sakra, dokáže to dieťa s*ať tak nenápadne, že si to ani nevšimnem?!
...a do 11:15 tri hovienka? Robíš si srandu, dieťa moje?! Inokedy kakáš raz denne a teraz toto?!
7. DEŇ - obrovský úspech!! Dieťa sedí na nočníku dlhšie ako 10 sekúnd a dokonca aj viackrát za sebou!! Síce doňho nič nedal, ale nevadí! Aj toto je pokrok!
Btw. neviem či mám doma dieťa alebo prasiatko. Lebo vycikať sa na dlážku a potom sa v tom schuti vyváľať... no akože toto čo je?!
Ale máme úspech!! Jedno vycikanie do nočníka!!
8. DEŇ - hneď zrána ciká do nočníka. Tlieskam ako bláznivá! Konečne to začína vyzerať ružovejšie s týmto naším odplienkovaním... to však bolo na dnes všetko z našich úspechov...
9. DEŇ - zisťujem, že aj moja nekonečná trpezlivosť má svoje hranice. Keď sa vyciká do nočníka a teší sa z toho a tvári sa, že to konečne pochopil a následne urobí jednu mláčku v kuchyni, jednu na chodbe a hneď za tým sa vykaká na koberec v obývačke, obávam sa, že sa hodím pod vlak od zúfalstva. Celý dom smrdí ako debilná kadibúdka a ja mám pocit, že to už proste nezvládam. Rozmýšľam nad tým, či mám šibnuté dieťa alebo som ja úplne neschopná. Zú-fal-stvo!!
10. DEŇ - po dobrovoľnom polhodinovom sedení na nočníku sa v nestrážených 10 sekundách z neho postavil a vycikal sa o pol metra ďalej na dlážku... v nočníku boli doslova len tri kvapky. JA už fakt neviem...
11. DEŇ - stav nezmenený, nech sa snažím ako chcem... mám pocit, že budem musieť vytepovať celý dom...
12. DEŇ - tomu hovorím umelecké čúranie! Nadvihnúť si koberec a vycikať sa podeň, to je teda wau! A postaviť sa medzi stolík a gauč a trafiť do priamo pod gauč, to je tiež šikovné... nemám slov.
13. DEŇ - vzdávam sa. Keď sa vyciká do nočníka, je to vždy iba náhoda. Nechce tam byť a nechápe, že na potrebu treba chodiť tam. Posledná kvapka bola, keď som sa šmykla na nenápadnej mláčke, o ktorej som ani netušila a skoro som si vyvrtla členok. Navyše, keďže si stále dáva dolu ponožky aj papuče, pravdepodobne prechladol a teraz ciká stále... asi by sme to mali skúsiť radšej neskôr...
btw. koberce už tepujem...
Toto sa odohralo niekedy v strede leta. Dnes sme na tom tak, že vždy ráno po zobudení a po obednom spánku je zvyknutý na to, že ho posadím na nočník a on sa tam vždy vyciká. Inak sa ani nepýta a ani mu to veľmi asi neprekáža, keď "sa v plienke niečo stane"... ale aj toto je už super. Uvidíme, čo bude ďalej. Každé dieťa je iné a my asi ešte musíme trošičku počkať, aby sme sa dopracovali k tomu, že vydrží bez plienky a na potreby sa bude pýtať...
Každej mamičke prajem s odplienkovaním veľa trpezlivosti. Snáď to budete mať jednoduchšie ako my ☺. Miško vyniká zas v iných veciach. Keby sa ešte aj odplienkoval na prvýkrát, to by už bol fakt macher :D... takže my si ešte počkáme... ☺
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára