Stránky

piatok 20. októbra 2017

Z denníka prvorodičky - 7. časť

Od pôrodu už síce ubehol nejaký ten čas (Bože môj, za chvíľu pol roka!!), no ja by som si rada zaspomínala na posledné dni môjho tehotenstva. Prečítajte si krutovtipnú realitu o tom Aké je to prenášať ...
 (( článok zverejnený na mojom profile @its1mishell na portáli modrykonik.sk dňa 3.5.2017))


  Dva dni do termínu a stále absolútne žiadny náznak blížiaceho sa pôrodu.
Jedni hovoria: "Jooj, to je nič! Nestresuj! Pokojne môžeš aj dva týždne prenášať!" 
a druhí: "Fuuha, najvyšší čas! To už by si mala mať aspoň poslíčky! Skús to nejako vyvolať..."
Zúfalá situácia si želá zúfalé riešenia. A preto skúšate... chodíte po schodoch, upratujete celý dom, sexujete, jete škoricu, dávate si horúci kúpeľ... a stále nič! A tak sa na to vyprdnete, veď to dieťa predsa samé najlepšie vie kedy má ísť von...
  Konečne sa dostanete do stavu, že ste zmierená so situáciou, že ešte rodiť nejdete a ten krásny dátum, ktorý vychádzal ako termín sa konať nebude a vtom to príde. Idete s manželom do Lidla na poslednú chvíľu si kúpiť ešte jednu dojčenskú podprsenku a stretnete kamarátku.
"Jeej, ahoj zlato! A ty si ešte celá?"
Moje myšlienky:
"WTF OMG?! Vieš ako sproste vyznelo to, čo si práve vypustila z huby?! Chceš päsťou medzi oči?! Nevidíš, že to gigantické brucho ešte stále mám, takže som asi logicky ešte neporodila?! A vieš o tom, že kopnúť do členka ťa viem, aj keď som megatehotná?! Pfff! Vraj či som CELÁ!!"
Moja odpoveď:
"Noo, ešte stále čakáme..."
  A teraz vážne! Viete, čo je na prenášaní najotravnejšie? Nie to mega brucho, ani minimum pohybov, ktoré ste ešte schopná urobiť, ani cikanie 24/7. Presne takéto otázky to sú!!! Pretože už cca 2-3 týždne pred termínom to začne a nemá to konca pokiaľ vás ľudia ešte stále vidia s bruchom!
Otázky typu: "Ešte nič?" , "Veď už máš po termíne, nie?" , "Stále nerodíš?" či nedajbože už spomínané "Ešte si celá?" si radšej strčte za klobúk (veľmi slušne povedané), ak nechcete u budúcej mamičky spôsobiť vlnu agresívnych myšlienok... aj keď, ako u koho. Niektoré to možno znášajú lepšie, no ja som občas bola v stave, že by ma nas*alo aj obyčajné "Ako sa cítiš?"...
  A ako sa teda naozaj cíti prenášajúca mamička pri pohľade do zrkadla? Díva sa na brucho a dohovára mu, aby sa už konečne rozhýbalo lebo ona už nevládze ani žiť a to čakanie už začína byť nekonečné...
  Asi toľko k prenášaniu...

Ponaučenie: Netrápte tehuľku pred pôrodom hlúpymi otázkami (hlavne ak som to ja :´-D).

Adios.

-M.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára