piatok 18. januára 2019

Matka zle spiaceho dieťaťa - Z denníka prvorodičky (20. časť)

Na úvod hádanka - Kto ráno, keď sa zobudí, najprv 20 minút nadáva na celý svet, až potom robí všetko ostatné? Odpoveď: sú len 2 možnosti - psychicky nevyrovnaný človek, alebo matka zle spiaceho dieťaťa.
Vítam vás pri ďalšej časti mojich zápiskov z reálneho života matky na materskej ;-)





Naozaj. Aj napriek tomu, že ten vyškerený ksichtík mi každé ráno urobí lepšiu náladu (teda ak nerátame situácie, kedy sa zobudím na to, že mi odťahuje viečka od seba a kričí "Maminka, vstávaj!"), aj keď bol v noci hore asi 27krát, nepomôže to tomu, že by som bola úplne fit a cítila sa dobre vyspatá. A preto si každé ráno najprv schuti zanadávam na všetko a na každého, čo mi napadne a aspoň sa mi uľaví. Po chvíľke to prejde a môžme začať s rutinným životom na materskej a zas prežívať to, čo aj deň predtým a aj ten predtým a predtým...
    Spánok? Hahaha! Viac ako 2 roky som sa nevyspala! A to sa fakt nesťažujem na tento nespací životný štýl, kedy ste v strehu počas celej noci, pripravená o pol tretej ráno na prvé zobudenie vymenovať stupnicu tvrdosti hornín, pretože som už naň naozaj zvyknutá. Síce mi nevyhovuje, ale sťažovať sa nemá zmysel - veď raz snáď bude spať normálne, nie? Či? :-S
   Ale poďme k veci... viete, aké je to zaujímavé, keď 3/4 vašich kamošiek matiek majú deti v podobnom veku, čo im od narodenia prespia celé noci, spia samé vo vlastných izbičkách, večer a na obed ich stačí uložiť do postieľky a oni proste zaspia? Veď tí rodičia ani nevedia, že nejaké deti v noci vôbec doma majú! Už len pomyslenie na to, že takéto deti naozaj existujú a nie je ich vôbec málo, vás privádza do stavov totálneho zúfalstva a táto spacia nespravodlivosť je pre vás jednoducho nepochopiteľná. A potom k vám príde takáto kamoška a keciate spolu o deťoch a jej reakcia na to, že vaše dieťa sa zobudí aj 15x za noc a ona si niečo také nevie ani len predstaviť, pretože ona má rozhádzaný SVOJ režim, keď jej dieťa počas noci vstane RAZ, je, že či sme už vyskúšali vyhľadať nejakých odborníkov, lebo že toto asi nie je normálne, že?
Akože, mojaa... daj si facku!
   Potom je tu ešte kategória Staršie, skúsenejšie a premúdrelé matky, ktoré vám na to povedia: "Jooj, moja, ale to môže trvať aj do piatich rokov! To je v pohodkee!" A  vy že akože what?! Do PIATICH rokov? A to akože druhé dieťa už nikdy nebudem mať?! Či čo? Jak? Akože čože?!
Alebo iné, čo vám povedia: "Ale čo si, veď to je úplne normálne. Mne žiadne dieťa nespalo celú noc. Podľa mňa také deti ani neexistujú!" A vy si v duchu myslíte, že Jasnee, a 3/4 mojich kamošiek majú akože zázračné decká? Iba moje je normálne lebo nespí ani prd? No haha - z extrému do extrému...
   Ono je to vlastne vcelku sranda, mať dieťa, ktoré sa aj ako dvojročné budí aj 8x za noc a vy máte ráno pocit, že ste vlastne ešte ani nespali a už máte znova vstávať. Ale pohoda, už je to váš životný štýl ;-).
   A keď sa stretnete  po dlhšej dobe s nejakou kamoškou, rodinnými známymi, atď.  - hádajte, aká otázka padne ako prvá... "A už ti spáva?" Do vás vtedy vstúpi 300 čertov, ide vám roztrhnúť hlavu od predstavy vašich nocí, ale v duchu si napočítate po španielsky pekne do troch, hryznete si do jazyka a poviete "Aale, stále nič moc." A idete ďalej. Lebo musíte. Lebo sa snažíte nakopnúť sa k životu vďaka viere v predstavivosť vašich prespatých nocí. Lebo nemôže takto spať až do puberty, nie? Či, jaaj, počkať. To zas nebudete spať ani prd lebo sa budete nerváčiť kde je, s kým je, kedy príde, či tam fajší alebo pije... no ježiši. Čiže sa nevyspím už nikdy? Sakra... snáď to prejde, kým pôjdem do dôchodku... či? 
   Matke je proste súdené báť sa o svoje dieťa. Od chvíle, ako zistí, že jej pod srdcom rastie nový človiečik až do navždy, sa bude mať vždy o koho báť. Veď to je vlastne krásne, nie? :D
   Potlesk pre všetky matky, ktorým deti o tretej v noci vykričia, že chcú chlebík s maslom, hodinu na to si zmyslia, že chcú starkú a ďalšiu hodinu na to vás už ťahajú z postele s tým, že už chcú pozerať Toma a Jerryho, ktorý ale ide v telke až o 7.15 a vašou úlohou je aspoň do 6.15 ich ešte v tej blbej posteli udržať...

Ale inak je fakt krásne mať deti :D...


sobota 5. januára 2019

Kde je moje súkromie?! - Z denníka prvorodičky (19. časť)

Ahojte, mamičky (a všetci, ktorí čítate moje zápisky z mamičkovského denníka ;)). 
Opäť raz som tu po dlhšom čase s ďalším výlevom z môjho materského života, tak poďme na to.. ;) 


    Dnes niečo na tému, ktorú určite poznajú takmer všetky z vás...
Kým je bábätko maličké, ležiace a dá sa kamkoľvek položiť (či lepšie povedané odložiť?) - do ohrádky, do postieľky, na "hraciu deku", všetko je super. Akonáhle začne loziť, začne sa niečo, čomu ja hovorím Strata materského súkromia. Kým iba lozí, je to ešte celkom sranda, pretože stále je odložiteľné do priestorov, ako je ohrádka a vy sa môžete ísť v kľude aspoň vycikať. Akonáhle začne chodiť, strata súkromia matky začína byť pojmom. Behá za vami totálne vaše, pretože behanie je niečo, čo ho strašne baví (časom príde do štádia, kedy ho už nebaví behanie, ale vyslovene otravovanie svojej maminky, na ktorom sa s radosťou zabáva). Úplne mega je pre každú matku to, že krpec ešte nedočiahne na kľučky (a ak aj dočiahne, nemá na trénované ich ovládanie), takže váš osobný kľud na záchode stále nie je ohrozený. A potom sa dostane dieťa do štádia, že chodenie je už preňho úplne bežné, začína byť poriadne ukecané a súkromie matky je v prdeli...
    Aj vám sa to stáva?
"Michal, sakra, môžem ísť aspoň na záchod sama?!"
"Nie! Nejdeš!"
No ďakujem pekne. A tak sedím ja na záchode a on sa vedľa mňa na dlážke hrá s autíčkami a chodí mi s nimi po nohách. Čo tam po tom, že maminka sa aktuálne pokúša urobiť kaku.
    Čo vám poviem. Máte malé dieťa? Na súkromie zabudnite! Samozrejme, vždy je tu tých 5% detí, čo s prepáčením držia hubu a krok a keď im poviete "Hraj sa, maminka ide cikať", tak sa hrajú a maminka sa môže v kľude vycikať. To je ale vysoko nepravdepodobné pri väčšine detí, ak mám byť úprimná...
    Joj a spánok? Ani v posteli nemáte súkromie. Ale že žiadne. Je totiž kopec detí, ktoré sa vám nasáčkujú do postele, aj keď majú svoju vlastnú priamo vedľa vašej a je im teda absolútne ukradnuté, či máte paplón, priestor na existenciu alebo sa vám zarýva okraj postele do čela, pretože z polovice ste v štádiu levitácie, vzhľadom na rozvalenosť vášho dieťaťa, ktoré je v tomto smere ale že absolútne majetnícke. Opičiak malý. Celú posteľ má pre seba a my, úbohí rodičia, sme už aj zabudli na to, aká je naša posteľ vlastne veľká, keďže sme ju už nekonečne dlho neboli schopní okupovať iba my dvaja. Aj tak, vždy keď sa ráno zobudí a vyškerí sa na vás, zabudnete na všetky krkolomné nočné polohy, kopačky do hlavy a brucha či pololevitačné štádiá. Majú to dobre vymyslené, tieto krpce prefíkané!
    Haha, ako v tom vtipe, že matka na záchode šuští s vložkou a dieťa za dverami že "Mamaaa! Ty tam máš Horalku??!!"
Matka proste nikdy nikde nemá kľud. A to naozaj aj pokiaľ ide o jedenie tých blbých sladkostí a slaností. Tie sú fakt prístupné iba po 22. hodine večernej, keď dieťa konečne spí a vy môžete zožrať čo len chcete a nikto vám to nevytrháva spred úst! (Hurá priberaniu!!)
   Yes! To sú chvíľky, sakra! Potom si konečne po 4 dňoch hodíte sprchu a cítite sa ako znovuzrodená. Pustíte sa do upratovania nekonečného bordelu (lebo keď upratujete cez deň, "niekto" vám to stále rozhádže) a okolo polnoci zaľahnete spať v unavenosti v štádiu zbitého psa. Ale aj tak ste šťastná. Aj keď vás zas bude celú noc kopať, vytláčať z postele a ráno ťahať za ruku z nej von, cikať a kakať vždy s vami, jesť všetko, čo jete aj vy a nenechá vás sa ani len učesať. Aj tak to malé otravné stvorenie milujete najviac na svete! Lebo tak to proste je. Na to sme tu my matky. My nemáme čas sa sťažovať. My to proste musíme všetko iba zvládať a basta... a ten malý krpec/krpce nám vždy za tú všetku námahu stoja na 220%!!

Tak na záver ešte jedna malá múdrosť...
Prečo unavená mama nejde spať? Lebo si užíva tie chvíľky, keď od nej nikto nič nechce ♥.

Tak sa majte krásne (a kašlite na to, že vás vykopáva z postele. On/a to robí určite z lásky - lebo chce byť pri vás!!)

A teraz jeden mega potlesk pre všetky matky, ktoré nemajú ani štipku súkromia! Sme skvelé! (a to nie som žiadna feministka - je to proste tak :D).